Taký malý výlev...

Možno nie som šťastná.

Možno sú veci, ktoré ma trápia.

Veci, ktoré neviem dostať z hlavy. Veci, ktoré neviem ovplyvniť a do istej miery ma ubíjajú. Veci, ktoré neviem riešiť. Niekedy bežia v mojej mysli ako podprahový program, ako spodná lišta na obrazovke TA3.

No nie vždy.

Niekedy proste nie sú. Resp. sú niekde ďaleko a hlboko. A ani ma nenapadne na ne myslieť. Proste zabudnem, alebo moje myšlienky smerujú kamsi celkom inde.

A potom príde niekto a vytiehne tú lištu na celú obrazovku. Drb. Vstupuje mi do svedomia a hovorí veci, ktoré viem, ale nechcem si ich pripustiť. Dá mi dole tú moju masku tvrdej ženy, a nachádza pod ňou mňa, niekedy nešťastnú, precitlivelú a zúfalú.

Vtedy to kurevsky bolí. Vtedy plačem. Som zraniteľná a prekuknutá ako malé dieťa.

Ja viem, že niektoré veci treba zo seba dávať von. Viem, že niektorými problémami je zbytočné sa zaoberať. Že niektoré veci proste neovplyvním. Viem to. Viem, že mi uberajú len energiu a vytvárajú stále hlbšiu a hlbšiu priepasť medzi mojou maskou a vnútrom.

Je zvláštne ako sa vie človek obrniť, keď sa bojí, že mu niekto ublíži, že sa niekto dostane až príliš blízko k tomu citlivému jadru.

Na všetko vraj treba istý čas. Neviem len tak na povel všetko hodiť za hlavu, zabudnúť na tie zle veci...

Prečo?

Je to bežné?

Alebo ma baví sa utápať kdesi vnútri v sebaľútosti?

Neviem...

Chcem spáchať zločin

chcem spáchať jeden taký zločin
postaviť sa ti zoči-voči
a povedať nahlas, že ťa milujem

chcem opakovať tieto slová
dokola stále zas a znova
kým sa ti v očiach nenájdem

chcem aby si ma za to súdil
popravil pred zrakom ľudí
hrob mi zalejú slanými slzami

chcem aby si sám prišiel na to
že moja smrť nestála za to
ty si ma zabil vlastnými rukami

chcem aby si stále nosil v sebe
vinu, čo do duše sa vstrebe
vzal si mi môj mladý krehký život

chcem aby si bol aj tak šťastný
s tou, čo tvoje srdce vlastní
budem sa za to modliť úpenlivo

Noc lampám svetlo kradne

Noc lampám svetlo kradne
odchádzaš sám do prázdna
teplo po tebe pomaly chladne
náhoda to bola prekrásna

Dvere ti nechávam otvorené
ak vrátiš sa s ďalšou tmou
tam kde máš všetko dovolené
do krajiny tajných útekov

Príď večer, budeš mi predčítať
z útlej knižky nášho osudu
po tme sa celkom tajne dotýkať
momenty, čo už viac nebudú

Príď mi zas pošepky povedať
že som na celom svete jediná
iste ťa budem za to preklínať
keď noc sa končí a deň začína

Neznášam príchod nových rán
pre ten chladný tiesnivý pocit
že v sebe sa opäť nevyznám
a túžim po ďalšej takejto noci

Mal by si vedieť...

I want you to know, that I'm happy for you

I wish nothing but the best for you both
An older version of me
Is she perverted like me
Would she go down on you in a theatre
Does she speak eloquently
And would she have your baby
I'm sure she'd make a really excellent mother

Cause the love that you gave that we made wasn't able
To make it enough for you to be open wide, no
And every time you speak her name
Does she know how you told me you'd hold me
Until you died, till you died
But you're still alive

And I'm here to remind you
Of the mess you left when you went away
It's not fair to deny me
Of the cross I bear that you gave to me
You, you, you oughta know

You seem very well, things look peaceful
I'm not quite as well, I thought you should know
Did you forget about me Mr. Duplicity
I hate to bug you in the middle of dinner
It was a slap in the face how quickly I was replaced
Are you thinking of me when you fuck her

Cause the joke that you laid on the bed that was me
And I'm not gonna fade
As soon as you close your eyes and you know it
And every time I scratch my nails down someone else's back
I hope you feel it...well can you feel it

SOM... (3.)

Som netvor s tvárou anjela,
som víla s diabolskou mocou,
som jas hviezd na letnom nebi,
keď za ruku vedieš ma nocou...

Som zrnko času v hodinách,
som zlomok tvojho bytia,
som tieň, co s tebou bude stáť,
kým poslovia smrti ma chytia...

Som bosorka na smrť upálená,
som zároveň aj kat svoj,
som podaná pomocná ruka,
keď so životom zvádaš boj...

Som ničiaca jak láva sopky,
som tvoja skrytá sila,
som malé slabé miesto v tebe,
aj pred koncom posledná chvíľa...

Som oddaná milenka smrti,
krehká jak popol z ruží,
som pravda vo víne a pach jej chuti,
som, po čom telo najviac túži...

Vytrhnuté z kontextu

(Alebo… Kto je Laura)

"Ešte že nie som pipinka, prechladli by mi kríže."

"Má dobré vlasy, škoda že jej nie je vidieť tvár. Ale ona asi vie prečo to robí."

"Ty kozo."

"Musím si zvlažiť zobáčik, dnes si pripadám celý deň ako sliepka."

"Ozaj, bratovo dieťa má už 10 cm."

"Rodina a priatelia sa nekritizujú, tí sa akceptujú."

"Som hladná. Dám si mojito, tam je aspoň mäta."

"Pohodaaa, keby sme boli o poschodie vyššie tak si stopro nemôžeme vyložit nohy na tie taburetky. Možno by sme dokonca museli sedieť vzpriamene."

"Nelze svítit."

"Ty vado? To kto je? Poznám ho? A je aspoň pekný?"

"Napísala som mu vľúdnu smsku…"

"Neznášam chorých chlapov. Tvária sa jak keby umierali. Poznáš to „Čaaaaj… chcem teplý čaaaaaj…“ alebo „Zlatko, nemáš prosím ťa nejakú šatku na krk? Strašne na boli hrdlo.“ No tak si proste potiahni tu perinu vyššie!"

"Niekde som počula, že keď používaš veľa slangových výrazov tak pôsobíš mladšie. No nie je to cool?!"

"Ak sa ku mne moc priblíži, tvár sa, že sme lesbičky."

"Zbijem ťa, pozerali si nás ako čerstvé mäso. Mňa od pása dole a teba od pása hore."

"Kedysi si mi povedala, že človek by mal každý deň urobiť niečo, čo ešte nerobil. Vtedy sme sa ožrali ako nikdy."

Laura.

Kapitola sama o sebe. Postavička, ktorá v predstavení môjho života má nezastupiteľné miesto. Laure patrí hlavná úloha vo viacerých dejstvách, a ostatnými sa vždy aspoň mihne.
Vždy je okúzľujúca, vysmiata a strašne príťažlivá.

Laura vie o všetkom a o každom, aj detaily. Pochopí čokoľvek. Má vlastné názory. Pamätá si. Pozná ma. Jej svojský čierny humor, výroky poburujúce okolie a jednoduchosť, s akou ich vyslovovala, ma vždy privádzali do úžasu.

Trávime spolu čas vždy, keď je možnosť a chuť.

Kafe… kino… drinky… tanec… prechádzky… smiech… rozhovory… všetko a čokoľvek.

Každá máme svoj svet, svoju cestu, no z času na čas sa pretnú a potom… vznikajú večery na ktoré si proste veľmi rada spomínam…

Ako včera. Púšťali príjemne nákazlivé rytmy, niečo medzi house a latino. Rezervované miesto bolo obsadené. Mäta došla asi po hodine, my na parket asi po dvoch hodinách a o niečo viac drinkoch…

A nálada bola dosť viac ako v pohode…

Laure: Vďaka za večer kočka, this is for U.

SOM... (2.)

Som tajný zoznam tvojich hriechov,
som tvoje svedomie nečisté,
som istota čo v sebe nosíš,
som všetko čo je neisté...

Som iskra vášne v tvojom tele,
ľad, čo roztápa sa v pohári,
som chuť bozku, stále ma nosíš v sebe,
som obeť na tvojom oltári...

Som vzduch, ktorý stále dýchaš,
som nutné, aj čo netreba,
som tá čo ju nikdy neuvidíš,
a pritom stále hľadím na teba...

Som malé dieťa v tvojom srdci,
som prameň, čo v tebe vyviera,
som to, čo ti bude chýbať,
keď noc nad ránom umiera...

Som mladosti čaša plná,
mok, čo nikdy sa neminie,
a keď sa raz v diali stratím,
časť z teba so mnou zahynie...

SOM... (1.)

Som ticho, hoc nikdy neutícham,
som tlkot tvojho srdca,
som vánok, čo ti pery hladí,
aj spaľujúca žiara slnca...

Som tá, čo ti veští z dlane,
som priadka tvoho osudu,
som viera v lepšie časy v tebe,
hoci tie nikdy nebudú...

Som túžba, ktorá týra srdca,
som plač duše, keď si sám,
som hlas, ktorý tíško šeptá,
„Pane, prosím, odpusť nám.“...

Som záblesk ohňa v tvojich očiach,
som melódia mámivá,
som prázdno po prebdených nociach,
aj nočná mora desivá...

Som sen na krídlach motýľa,
som letmý dotyk dlaní,
som prelud, čo nad ránom sa stratí,
tvoja zbierka nesplnených prianí...

Víno a slzy

Je teplá zimná noc a ona čaká.
Malá sviečka na stole dohára.

Píše jej stroho, že dnes už nepríde.
Hľadá ho tajne na dne pohára.

A zas nachádza to, čo už dávno vie,
kde podľa iných pravda prebýva.

Poháru dobrého vína odhalí slzy,
ktoré pred celým svetom ukrýva.

Podaj mi ruku...

Podaj mi ruku, ukážem ti malý kúsok môjho sveta,
to lesklé pozlátko aj špinu jak z najhoršieho ghetta.

Len mi daj ruku a ja naučím ťa jak bez krídel sa lieta,
plakať ticho ako dospelý a smiať sa nahlas ako dieťa.

Poď v mojom rytme splývať, dýchať, ku mne sa túliť,
denne sa divoko milovať a občas strašne sa zhúliť...

Chcem si ťa vychutnávať, snívať, vypadnúť z reality,
viac ako beriem dávať, vykašlať sa proste na limity.

Pár múdrych slov, ktoré nie sú moje

Ak sa chceme cítiť bezpečne, mali by sme robiť len to, čo už vieme. Ak chceme rásť, musíme siahnuť za hranice vlastných schopností a riskovať, že dočasne stratíme pôdu pod nohami.

Ak budeme robiť len veci, ktoré robíme radi a sme si v nich istí a nebudeme riskovať, nemôžene rásť. Ak nebudeme rásť, nemôžeme byť najlepší.

Náš fiktívny pocit bezpečia a vlastná pohodlnosť sú to, čo nám bráni byť úspešní.

Mierme na mesiac, a ak tam netrafíme, budeme aspoň medzi hviezdami.

Karty

Mám noci zaplnené desivými snami
ako nebo korenené čiernymi vranami
tak teraz rozhodni, čo bude s nami
keď túto hru hráš s osudovými kartami

Čo bude od teraz závisí len od teba
tak vyber tomuto vzťahu dáku formu
či spoločne do pekla, možno aj do neba
či každý sám v ústrety osudu svojmu

vykladám na stôl moje malé karty
no ty určuješ tomu medzi nami meno
zamotali sme si životy fakt jak sa patrí
žiaľ ani jeden nehráme verziu demo

A hoci poznám dobre tvoje zbrane
netrúfam si tipnúť čo od teraz bude
neviem to vyčítať zo svojej krehkej dlane
možno byť každý sám je ten náš údel

Ty držíš vo svojich rukách karty osudu
tak prečítaj z nich už konečne niečo
nech sú hocako zlé, iné už nebudú
márne sa tisíc krát budeme pýtať prečo