Třpitky vzlyků

.


.

chytíme do sítí třpitky vzlyků
naděje na návrat bez úniku

únik bez naděje

zařvu k měsíci bolesté vytí
v tvém okně duše ještě se svítí

ticho se chvěje

nechej mne nocí v tobě tiše spát
že jednou bude líp můžu ti lhát

černá hrá prím

koupím ti k ránu ke kafe víru
v kapičkách krve od netopýrů

zachutná(m)
vím
.
.

Voľný pád

.
.
Kričíme o nádej z plných pľúc
Prehnité trámy našich sŕdc

Zrúťme a nahraďme kameňom
V svete čo patrí len nám dvom


Kým príde deň
Náš večný kat
Chcem sa ťa dotýkať

Topiť sa v tebe
Pod hladinou
Byť s tebou slobodnou


Krvavé maky na snehu
Podeľ sa so mnou o nehu

Splyniem s tvojou ozvenou
Vzrušene rýchlo dýchaš tmou


Do tvojich snov A tvojich dní
Padám rýchlosťou
Tak sa už rozhodni

Či padneme spolu

Teplo tých nocí A Chlad dní
Znásobme vášňou
Tak sa už rozhodni

Pre voľný pád spolu
.

Kissing a Panther

dnes trošku niečoho, čo nie je moje :)

HAVE YOU EVER KISSED A PANTHER
—Charles Bukowski

this woman thinks she's a panther
and sometimes when we are making love
she'll snarl and spit
and her hair comes down
and she looks out from the strands
and shows me her fangs
but I kiss her anyhow and continue to love.

have you ever kissed a panther?
have you ever seen a female panther enjoying
the act of love?
you haven't loved, friend.
you with your squirrels and chipmunks
and elephants and sheep.

you ought to sleep with a panther
you'll never again want
squirrels, chipmunks, elephants, sheep, fox,
wolverines,
never anything but the female panther
the female panther walking across the room
the female panther walking across your soul

all other love songs are lies
when that black smooth fur moves against you
and the sky falls down against your back,
the female panther is the dream arrived real
and there's no going back
or wanting to—
the fur up against you,
the search over
and you are locked against the eyes of a panther.

Nič už viac nechodí

Nič už viac nechodí
odišli preč všetky vlaky
odo mňa za tebou
život býva proste taký

Nič už viac nechodí
nástupište je prázdne
lampa smutno bliká
za chvíľu mŕtvo zhasne

Nič už viac nechodí
zostala som tu sama
na opustenej stanici
tá tma už celkom má ma

Nič už viac nechodí
nevyroň za mnou slzu
uchovaj ma v pamäti
nevinnú, krásne drzú

Nič už viac nechodí
do stanice menom "viera"
tak si to rýchlo uvedom
a lásku nepredstieraj


pozn.: Obsah tohto článku nie je odzrkadlením psychického stavu autorky. Tá, keďže je momentálne v plnom bojovo-pracovnom nasadení, nestíha písať nič náročnejšie.

Kráľovstvo krivých zrkadiel

.

.

prastará známa lady na Dunaji
rozprestiera svoje tvary v kraji
a týči kamenné veže kamsi do neba

vytvára pocit že fajn sa jej darí
zastiera vrásky na svojej tvári
hra na nás že k šťastiu viac netreba

no stačí len jeden pohľad z blízka
prehliadnuť pozlátko ktorým blýska
a zvádza ním snáď tisíce turistov

už nie je umelcom múza jak bývala
vymizlo kúzlo ktorým opantávala
pod tou maskou je sivou a tienistou

tvári sa že biedu, trápenie nepozná
tá bývalá mladá krásna princezná
v umelom prepychu z kovu a skiel

a večer ticho vzlyká, plače v zákulisí
maskuje vlastnú chudobu za kulisy
v malom kráľovstve krivých zrkadiel

.
.

V opustenom byte

.
.

Len bledé tiene
krehkých pavučín

nasladlá vôňa
mydla z kúpeľne

dve prázdne vázy
vždy boli bez kvetín

a z mŕtvych ruží
uschnuté lupene

Len ružovkastá
škvrna od vína

horkosť čierneho
čaju na podnebí

a chuť teba keď
noc sa nám začína

spoločný album
nostalgiu násobí

hodiny na stene
čo bežali o život

prianie a v ňom
zopár teplých slov

náš prvý obraz
visiaci nakrivo

so sivým výjavom
akýchsi milencov


si aj keď nie si...
,
,

Ona je taká...

.

čiernoslepá
a celý jej svet je farebný
premenlivá
len iní sú staticky nemenní

rezistentná
odrazu vôbec nič nevadí
opustená
v cudzom chladnom objatí

rozrušená
keď všetci okolo sú kľudní
narušená
každý kruh je len bludný

smutnosnivá
a denne nočné mory pália
všetkochtivá
aj veci veľké sa jej mália

nepriestrelná
voči ostrým ľudským slovám
namyslená
všetkých do vačku schová

posvätená
ostatní sú biedne prekliati
arogantná
tá čo na trati sa nestratí

obetavá
zomrieť by tak rada za iných
prieberčivá
hľadá tých správne nevinných

horkokrvná
hoc za oknom slnko nehreje
pravdovravná
bez vína vám pravdu naleje

bojazlivá
aj vlastný tieň ju k smrti vydesí
zábudlivá
už dávno nevie kto sme, ste, si...
.
.

Purple rhymes

.
.

viem
čím sa súžiš
tuším
po čom túžiš
vidím
kadiaľ kráčaš

meškám
keď ty stíhaš
som tam
kde ty líhaš
zbieram
to čo strácaš

som ticho
keď kričíš
tvorím
keď ty ničíš
chránim
keď sa bojíš

trpím
keď sa trápiš
čakám
vždy sa vrátiš
som tieň
s ktorým stojíš

opúšťam
keď ma vítaš
mlčím
keď sa pýtaš
snívam
keď ty bdieš

chytám
keď ty padáš
dávam
to čo hľadáš
príď
ochutnať smieš

Za oknami

voláš a hľadáš u mňa teplo
po ďalšej omši polnočnej
a ja sa na chvíľu zahrám
že je to márne a zbytočné

trošku ťa teda naťahujem
že život je k tebe krutý
že pri mne niekto iný leží
že už si dávno zabudnutý

potom s letmým úsmevom
ti poviem zopár slov iba
to mále okno pod oblakmi
za ním ešte stále bývam

príď ak dokážeš poprieť
celý svoj život za oknami
byť len so mnou, na 100%
a nekŕmiť ma výmyslami

nad ránom ťa vyženiem
odídeš opäť z môjho sveta
prečo? to je jednoduché
takto si to chcem zapamätať

Možno by som...

...
zastavila všetky rieky
prinútila ich divé vody
aby pre nás opačne tiekli

...
uprosila aj belasé nebo
nech nikdy viac neplače
vtedy keď budem s tebou

...
upísala sa peklu krvou
aby som bola poslednou
keď nebola som prvou

...
roztopila plačom skaly
aby sme vždy boli spolu
aby sme sa stále milovali


zastavila by som
aj božie mlyny
keby si stál za to
keby si bol iný


vieš, ale drahý môj
ty taký žiaľ nie si
si rovnaký jak všetci
a to ma na tom desí...

Rybky v mojej hlave

mysľou mi nonstop prúdia slová
kolotoč
ideí
znova a znova

plávajú, tvoria harmonickú ilúziu
slovné
rybky
v mozgovom akváriu

v priestore za zavretými viečkami
tam je ich
oceán
hrajú sa s vlnkami

sú pestré, veselé, milé malé aj veľké
tajne ich
sledujem
v hlave jak v telke

lovím tie naj do sietí zmyselných viet
skladám
mozaiku
ktorej konca niet

na šnúrku korálky z rybko-slov navliekam
myšlienky
krehké
vo veršíkoch zamykám

a tak som navliekla tieto light rýmy
možno
niekomu
spestrím deň nimi :)

Zobrala som ti

Zobrala som ti kúsok vône
ráno, kým si ešte tíško spal
bude mi navždy pripomínať
že si ma kedysi miloval

uložím si ju v svojom srdci
do krabice "moja minulosť"
takto budeš stále so mnou
časť mňa, nie nezvaný hosť

a vryjem si ju do pamäte
v bielom hodvábe zabalenú
pôjdem ďalej svojim smerom
veď cestu mám vytýčenú

občas keď ju znova nájdem
privoniam k nej z nostalgie
spomeniem na všetko krásne
a poviem si, že dobre mi je

V črepinách zrkadiel

magicky faktická
živenle statická
je zrnkom času v hodinách

občas ľahostajná
ľahko nepoddajná
keď roztápa sa v perinách

už nemá vôbec nič
svoju chuť a chtíč
s radosťou slovom zabíja

hrsť plná piluliek
čo na život sú liek
miluje všetko čo ju ubíja

stále na rázcestí
dobra a nerestí
názory za klišé neskrýva

je korisť i lovcom
zvedenou a zvodcom
plášť ovečky šelmu ukrýva

plače suché slzy
pohľad milo drzí
chceš ju celú pre seba

útočne defenzívna
rozvážne impulzívna
vždy ráno uteká od teba

nedokonale úžasná
odporne prekrásna
len s úsmevom vždy smúti

v črepinách zrkadiel
mení sa na sto tiel
k citom ju nikto neprinúti

Sladšia ako letné jahody

ľadovo rozpálená
prázdnom nasýtená
okolo srdca ostanatý drôt

vrhá sa z vrcholca
na lane bez konca
plávať do hlbokých vôd

naho oblečená
v tele model žena
učí sa byť nežne krutou

má tisíc dôvodov
jak vyžiť z podvodov
medzi životom a smrťou

sebaisto neistá
má to čo nezíska
dáva si stávky s osudom

netuší čo bude
deň berie jak údel
zúčtujú jej to pred súdom

svet je jak droga
vždy sa jej poddá
tej dávke čo vie zabíjať

má rada tie stavy
blúznenie tela, hlavy
do žíl si život dávkovať

rajcovne hanblivá
tak triezvo mámivá
skús ochutnať z tej náhody

višne v čokoláde
dobré víno mladé
je sladšia ako letné jahody

Úteky do snov

Prídeš ku mne s teplou nocou

zahalený len do plášťa z hviezd

ja krásne opojená tvojou mocou

v mojich snoch nechám sa zviesť

Len ty miluješ ma ako nikdy iný

preľud čo pod rukami sa rozplýva

opäť očistíš ma od všetkej viny

od trápení čo v sebe ukrývam

A ja prosím tých na nebesiach

nech jediná noc pretrvá naveky

že poslednou je mávam strach

pre teba milujem do snov úteky

Život je len...

pár kníh prečítaných
pár nežných dotykov
pár dní preplakaných
pár horúcich uhlíkov

pár listov spálených
pár chutí na perách
pár nocí prebdených
pár milovaní v tmách

pár hlasných výkrikov
pár zničených tenisiek
pár rýchlych únikov
pár obľúbených lavičiek

pár milých úsmevov
pár kľúčov stratených
pár bozkov miesto slov
pár nádejí vzkriesených

pár vôní čo v nás ostanú
pár zím a pár teplých liet
pár snov ktoré sa nestanú
pár nevypovedaných viet

pár tichých rozchodov
pár potiahnutí z trávy
pár úspechov náhodou
pár sladkých minút slávy

pár rozbitých zrkadiel
pár absurdných fantázií
pár splynutí dvoch tiel
pár pošliapaných ilúzií

pár fotiek čo pripomína
pár lások čo sú životné
pár dopitých fliaš vína
toto a všetko ostatné

Tanec na ostrej hrane

tragicky smiešna
brutálne nežná
stále tak detinsky naivná

moderne klasická
vášnivo etická
vyzerá skúsene nevinná

fatálne náhodná
váhavo rozhodná
pôsobí skromne namysleno

chodidlá dorezané
kráča po ostrej hrane
medzi dievčaťom a ženou

vánok spod krídel
rozpovie čo príde
chytá ju neznáma panika

okolo prázdnota
nemý chod života
tikot hodín tichom preniká

v tme štyroch stien
partner menom tieň
tango za bielou záclonou

prázdnota rokov
zvuk svojich krokov
duet s vlastnou ozvenou

pribitá na kríži
s radosťou ublíži
len pre ten zvláštny pocit

smeje sa smelo
vyrozpráva telom
príbehy tisíc a jednej noci

riskuje so slasťou
každý je náplasťou
vždy keď jej býva takto clivo

a v očiach rozoznáš
že nie je spokojná
po nociach plače úpenlivo

Chcela by som...

Chcela by som
Ležať len tak vedľa teba na tráve
Celkom bez slov
Sledovať letné nebo modravé

Chcela by som
Uletieť s tebou niekam do diali
Kde nie je nikto
Kde by sme sami ostali

Chcela by som
Kráčať s tebou za hviezdami
Meniť na skutočné
To čo je pre nás snami

Chcela by som
Premilovať s tebou celé noci
Cítiť ťa vo mne
Vychutnávať si ten pocit

Chcela by som
zažiť všetko to krásne úžasné
Kým sa to neskončí
Kým táto iskra nezhasne

Víno a slzy

Je teplá zimná noc a ona čaká.
Malá sviečka na stole dohára.

Píše jej stroho, že dnes už nepríde.
Hľadá ho tajne na dne pohára.

A zas nachádza to, čo už dávno vie,
kde podľa iných pravda prebýva.

Poháru dobrého vína odhalí slzy,
ktoré pred celým svetom ukrýva.