Zľahka

Vraj v živote nejde o to získať čo chceme, ale chcieť to aj keď to získame...
Prvú polovicu mám úspešne za sebou /z časti/

Vnútorne sa stotožňujúc s Orwellovým Winstonom, premýšľam, čo všetko som získala zo Strany ešte pred svojím víťazným útekom do sveta, kde kone nenosia klapky na očiach a kde sa mŕtvi nevymazávajú z dejín.

Pár kocovín, soft skillov, malých jaziev posilňujúcich charakter, pár kamarátov, ktorí vymažú moje číslo z telefónu skôr, ako si definitívne teatrálne zbalím pracovný stôl do malej kartónovej krabice... a veľmi málo takých, ktorí zavolajú len preto, aby sa spýtali, ako sa mám a myslia to úprimne.

Fatalistiky vdačná za všetko dobré aj zlé sedím pred monitorom notebooku a v jeho mäkkom belasom svetle ožiarujúcom pološerú miestnosť sa snažím rozoznať, aké gumové zvieratko som si práve vybrala z balíčka a mojím najväčším problémom je, s kým pôjdem zajtra na kávu a či budem rozmýšľať nad ničím doma alebo kdesi úplne inde...

a život zľahka nechávam plynúť ... s úsmevom :)

Návyková

.


.
.

Vdýchneš mou touhu do svých plyc
Jako tolik krát

V hmle dýmu umýrajících cigaret
Je hořká a nic víc

Míchá svou chuť s korenistou vůní
Tvého parfému
A mé kůže

Nevnímáš
Jen doteky

Neptáš se, jestli můžeš

Přestáváš být
Na chvíli náš časoprostor mizí
A země se točí mnohem rychleji

Návyková
Již dávno nejsi cizí

A plamínky svíček
V odraze tvých očí v mých
Pramínky potu stékající šíjí

Vše prozradí
Že takhle to máš rád

A za oknem...
padá sníh



obrázok: http://zemotion.deviantart.com/art/Night-37149986
.
.

V hmlách

.
.



Divné obdobie, tá jar.

Novinky o zasnúbeniach mojich vlastných známych sa množia geometrickým radom. Len o tom mojom vlastnom ani chýru ani slychu.
 
Čo dokelu sa to s nami stalo?
Zvážneli. Zleniveli. Usádzajú sa.

Prestali snívať...?

Možno...
... je to len podivný stihomam na ktorý sa upriamuje moja pozornosť práve v období keď sa cítim tak veľmi sama...


...a ja sa túlam
ako bludný holanďan
v začarovaných kruhoch
v hmlách
z prístavu do prístavu
od milenca k milencovi
hľadajúc
jednu tvár jednu dušu

občas sa mi zdáva
že je blízko...
na dotyk
ze stačí natiahnuť ruky
a končekmi prstov
nahmatám jej obrysy
v tej hmle...

Kúsky mojej jarnej nálady

Třpitky vzlyků

.


.

chytíme do sítí třpitky vzlyků
naděje na návrat bez úniku

únik bez naděje

zařvu k měsíci bolesté vytí
v tvém okně duše ještě se svítí

ticho se chvěje

nechej mne nocí v tobě tiše spát
že jednou bude líp můžu ti lhát

černá hrá prím

koupím ti k ránu ke kafe víru
v kapičkách krve od netopýrů

zachutná(m)
vím
.
.