Taký malý výlev...

Možno nie som šťastná.

Možno sú veci, ktoré ma trápia.

Veci, ktoré neviem dostať z hlavy. Veci, ktoré neviem ovplyvniť a do istej miery ma ubíjajú. Veci, ktoré neviem riešiť. Niekedy bežia v mojej mysli ako podprahový program, ako spodná lišta na obrazovke TA3.

No nie vždy.

Niekedy proste nie sú. Resp. sú niekde ďaleko a hlboko. A ani ma nenapadne na ne myslieť. Proste zabudnem, alebo moje myšlienky smerujú kamsi celkom inde.

A potom príde niekto a vytiehne tú lištu na celú obrazovku. Drb. Vstupuje mi do svedomia a hovorí veci, ktoré viem, ale nechcem si ich pripustiť. Dá mi dole tú moju masku tvrdej ženy, a nachádza pod ňou mňa, niekedy nešťastnú, precitlivelú a zúfalú.

Vtedy to kurevsky bolí. Vtedy plačem. Som zraniteľná a prekuknutá ako malé dieťa.

Ja viem, že niektoré veci treba zo seba dávať von. Viem, že niektorými problémami je zbytočné sa zaoberať. Že niektoré veci proste neovplyvním. Viem to. Viem, že mi uberajú len energiu a vytvárajú stále hlbšiu a hlbšiu priepasť medzi mojou maskou a vnútrom.

Je zvláštne ako sa vie človek obrniť, keď sa bojí, že mu niekto ublíži, že sa niekto dostane až príliš blízko k tomu citlivému jadru.

Na všetko vraj treba istý čas. Neviem len tak na povel všetko hodiť za hlavu, zabudnúť na tie zle veci...

Prečo?

Je to bežné?

Alebo ma baví sa utápať kdesi vnútri v sebaľútosti?

Neviem...

Chcem spáchať zločin

chcem spáchať jeden taký zločin
postaviť sa ti zoči-voči
a povedať nahlas, že ťa milujem

chcem opakovať tieto slová
dokola stále zas a znova
kým sa ti v očiach nenájdem

chcem aby si ma za to súdil
popravil pred zrakom ľudí
hrob mi zalejú slanými slzami

chcem aby si sám prišiel na to
že moja smrť nestála za to
ty si ma zabil vlastnými rukami

chcem aby si stále nosil v sebe
vinu, čo do duše sa vstrebe
vzal si mi môj mladý krehký život

chcem aby si bol aj tak šťastný
s tou, čo tvoje srdce vlastní
budem sa za to modliť úpenlivo

Noc lampám svetlo kradne

Noc lampám svetlo kradne
odchádzaš sám do prázdna
teplo po tebe pomaly chladne
náhoda to bola prekrásna

Dvere ti nechávam otvorené
ak vrátiš sa s ďalšou tmou
tam kde máš všetko dovolené
do krajiny tajných útekov

Príď večer, budeš mi predčítať
z útlej knižky nášho osudu
po tme sa celkom tajne dotýkať
momenty, čo už viac nebudú

Príď mi zas pošepky povedať
že som na celom svete jediná
iste ťa budem za to preklínať
keď noc sa končí a deň začína

Neznášam príchod nových rán
pre ten chladný tiesnivý pocit
že v sebe sa opäť nevyznám
a túžim po ďalšej takejto noci

Mal by si vedieť...

I want you to know, that I'm happy for you

I wish nothing but the best for you both
An older version of me
Is she perverted like me
Would she go down on you in a theatre
Does she speak eloquently
And would she have your baby
I'm sure she'd make a really excellent mother

Cause the love that you gave that we made wasn't able
To make it enough for you to be open wide, no
And every time you speak her name
Does she know how you told me you'd hold me
Until you died, till you died
But you're still alive

And I'm here to remind you
Of the mess you left when you went away
It's not fair to deny me
Of the cross I bear that you gave to me
You, you, you oughta know

You seem very well, things look peaceful
I'm not quite as well, I thought you should know
Did you forget about me Mr. Duplicity
I hate to bug you in the middle of dinner
It was a slap in the face how quickly I was replaced
Are you thinking of me when you fuck her

Cause the joke that you laid on the bed that was me
And I'm not gonna fade
As soon as you close your eyes and you know it
And every time I scratch my nails down someone else's back
I hope you feel it...well can you feel it

SOM... (3.)

Som netvor s tvárou anjela,
som víla s diabolskou mocou,
som jas hviezd na letnom nebi,
keď za ruku vedieš ma nocou...

Som zrnko času v hodinách,
som zlomok tvojho bytia,
som tieň, co s tebou bude stáť,
kým poslovia smrti ma chytia...

Som bosorka na smrť upálená,
som zároveň aj kat svoj,
som podaná pomocná ruka,
keď so životom zvádaš boj...

Som ničiaca jak láva sopky,
som tvoja skrytá sila,
som malé slabé miesto v tebe,
aj pred koncom posledná chvíľa...

Som oddaná milenka smrti,
krehká jak popol z ruží,
som pravda vo víne a pach jej chuti,
som, po čom telo najviac túži...