SOM... (1.)

Som ticho, hoc nikdy neutícham,
som tlkot tvojho srdca,
som vánok, čo ti pery hladí,
aj spaľujúca žiara slnca...

Som tá, čo ti veští z dlane,
som priadka tvoho osudu,
som viera v lepšie časy v tebe,
hoci tie nikdy nebudú...

Som túžba, ktorá týra srdca,
som plač duše, keď si sám,
som hlas, ktorý tíško šeptá,
„Pane, prosím, odpusť nám.“...

Som záblesk ohňa v tvojich očiach,
som melódia mámivá,
som prázdno po prebdených nociach,
aj nočná mora desivá...

Som sen na krídlach motýľa,
som letmý dotyk dlaní,
som prelud, čo nad ránom sa stratí,
tvoja zbierka nesplnených prianí...

Víno a slzy

Je teplá zimná noc a ona čaká.
Malá sviečka na stole dohára.

Píše jej stroho, že dnes už nepríde.
Hľadá ho tajne na dne pohára.

A zas nachádza to, čo už dávno vie,
kde podľa iných pravda prebýva.

Poháru dobrého vína odhalí slzy,
ktoré pred celým svetom ukrýva.

Podaj mi ruku...

Podaj mi ruku, ukážem ti malý kúsok môjho sveta,
to lesklé pozlátko aj špinu jak z najhoršieho ghetta.

Len mi daj ruku a ja naučím ťa jak bez krídel sa lieta,
plakať ticho ako dospelý a smiať sa nahlas ako dieťa.

Poď v mojom rytme splývať, dýchať, ku mne sa túliť,
denne sa divoko milovať a občas strašne sa zhúliť...

Chcem si ťa vychutnávať, snívať, vypadnúť z reality,
viac ako beriem dávať, vykašlať sa proste na limity.

Pár múdrych slov, ktoré nie sú moje

Ak sa chceme cítiť bezpečne, mali by sme robiť len to, čo už vieme. Ak chceme rásť, musíme siahnuť za hranice vlastných schopností a riskovať, že dočasne stratíme pôdu pod nohami.

Ak budeme robiť len veci, ktoré robíme radi a sme si v nich istí a nebudeme riskovať, nemôžene rásť. Ak nebudeme rásť, nemôžeme byť najlepší.

Náš fiktívny pocit bezpečia a vlastná pohodlnosť sú to, čo nám bráni byť úspešní.

Mierme na mesiac, a ak tam netrafíme, budeme aspoň medzi hviezdami.

Karty

Mám noci zaplnené desivými snami
ako nebo korenené čiernymi vranami
tak teraz rozhodni, čo bude s nami
keď túto hru hráš s osudovými kartami

Čo bude od teraz závisí len od teba
tak vyber tomuto vzťahu dáku formu
či spoločne do pekla, možno aj do neba
či každý sám v ústrety osudu svojmu

vykladám na stôl moje malé karty
no ty určuješ tomu medzi nami meno
zamotali sme si životy fakt jak sa patrí
žiaľ ani jeden nehráme verziu demo

A hoci poznám dobre tvoje zbrane
netrúfam si tipnúť čo od teraz bude
neviem to vyčítať zo svojej krehkej dlane
možno byť každý sám je ten náš údel

Ty držíš vo svojich rukách karty osudu
tak prečítaj z nich už konečne niečo
nech sú hocako zlé, iné už nebudú
márne sa tisíc krát budeme pýtať prečo