Občas sa pozerám ako sa máš.
Zisťujem kde si a či stále vyzeráš tak dobre.
Koľko máš detí a koľko izieb má váš byt.
Či len tak blúdiš, alebo si šťastný.
Nezáleží na tom, kedy to bolo.
Stále si súčasťou toho kým som.
Ešte stále mi chýbaš.
A je mi ľúto že sme si museli ublížiť.
Aby sme mohli pokračovať vo svojej ceste.
Sunday, April 01, 2012
NIEKEDY
Posted by -- kamikatze -- at 23:22
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
1 comment:
ach bože, toto si budem musieť teraz aj ja odžiť :(
(inak, strašne sa mi páči tvoj blog, pekné myšlienky aj dizajn :))
Post a Comment