Noci

A noci sú najhoršie.

Znásobujú samotu príchuťou tmy a prázdneho ticha.

Z výšky striech len oranžové svetlá lámp zrkadliace sa na mokrých uliciach kazia dokonalý obraz čiernej. biely mesiac je skrytý pod mrakom, schováva svoju chladnú tvár pred zrakmi bdejúcich...



A noci bolia najviac.

Nepomáha žiadna polozázračná ružová pilulka, žiadny prozac. Samota nie je bolesť hlavy.

Pred nocami ukrývam sa do spletí svetiel a zvukov... ktoré nedovoľujú mysli uzavrieť sa do seba a stokrát dokola rozoberať tie isté myšlienky, nezmyselné, húfovité, neusporiadané, v nelogickom slede.

Zúfalé a smutné myšlienky.


A dni sú spasením...
.

.

Ona je taká...

.

čiernoslepá
a celý jej svet je farebný
premenlivá
len iní sú staticky nemenní

rezistentná
odrazu vôbec nič nevadí
opustená
v cudzom chladnom objatí

rozrušená
keď všetci okolo sú kľudní
narušená
každý kruh je len bludný

smutnosnivá
a denne nočné mory pália
všetkochtivá
aj veci veľké sa jej mália

nepriestrelná
voči ostrým ľudským slovám
namyslená
všetkých do vačku schová

posvätená
ostatní sú biedne prekliati
arogantná
tá čo na trati sa nestratí

obetavá
zomrieť by tak rada za iných
prieberčivá
hľadá tých správne nevinných

horkokrvná
hoc za oknom slnko nehreje
pravdovravná
bez vína vám pravdu naleje

bojazlivá
aj vlastný tieň ju k smrti vydesí
zábudlivá
už dávno nevie kto sme, ste, si...
.
.

Purple rhymes

.
.

viem
čím sa súžiš
tuším
po čom túžiš
vidím
kadiaľ kráčaš

meškám
keď ty stíhaš
som tam
kde ty líhaš
zbieram
to čo strácaš

som ticho
keď kričíš
tvorím
keď ty ničíš
chránim
keď sa bojíš

trpím
keď sa trápiš
čakám
vždy sa vrátiš
som tieň
s ktorým stojíš

opúšťam
keď ma vítaš
mlčím
keď sa pýtaš
snívam
keď ty bdieš

chytám
keď ty padáš
dávam
to čo hľadáš
príď
ochutnať smieš

Memories II.

Tento song mal byť v tom článku pred tým, ale nejako sa mi ho tam nepodarilo vložiť, to viete, dlho som tu nebola :D

Within temptation - Memories
(veľmi dobrá vecička, síce mimo môjho vkusu, ale fakt stojí za to)

Kontrolka

.
.

Sledujem hru vlastného tieňa na rozpálenom chodníku. Aj ten mi pripadá farebnejší ako ja sama.

Utápam svoju hlávku v myšlienkach na to, kam sa podeli všetky tie ciele a sny, ktoré mi dodávali ešte nedávno chuť a energiu niečo meniť, bojovať... Vymizli kamsi spolu s ilúziami o krásach tohto sveta.


"Málo robíte."
"Viem."
"Prečo?"
"Stačí. Mám vysokú efektivitu."
"Aktivity zefektívnite ale efektivitu nezaktívnite."

Ďaľšia z manažérskych sračiek ktoré nechávam prejsť svojou hlavou dnu a priamočiaro von na opačnom konci mozgu.


Pozerám sa na seba v sklenenom odraze billboardu na zastávke a mám stále desivejší pocit, začínam cez to vákuum vidieť na druhú stranu.


Rezignovane zívam... prázdnotou...


Občasne sa kdesi vo vnútri rozsvieti malá kontrolka, hlásiaca, že čosi nie je v poriadku.

No a? Nevadí. Nič nevadí... Nič neteší ani netrápi... Zaradený neutrál a činnosť organizmu riadená len zotrvačnosťou.


"Myslím si, že ťa poznám dosť natoľko, aby som vedel, že toto nie je dobré. Môžeš sa usmievať a tváriť sa, že sa bavíš, ale pôsobí to úboho a umelo. A ty vieš, že je to tak. Budem teraz na teba kurva zlý a poviem ti čo potrebuješ."


Viem.
A hľadám to.
To čo vyženie aspoň dočasne ten prázdny výraz z mojich očí... Nech to je čokoľvek.

I'm looking for love this time
Sounding hopeful but it's making me cry
Trying not to ask why
Cause love is a mystery
Mr. curiosity