NIEKEDY

Občas sa pozerám ako sa máš.
Zisťujem kde si a či stále vyzeráš tak dobre.
Koľko máš detí a koľko izieb má váš byt.
Či len tak blúdiš, alebo si šťastný.
Nezáleží na tom, kedy to bolo.
Stále si súčasťou toho kým som.
Ešte stále mi chýbaš.
A je mi ľúto že sme si museli ublížiť.
Aby sme mohli pokračovať vo svojej ceste.

My...

Končekmi prstov
čítam si za tmy po tebe
v brailovom písme vyryté
obrazce ihlami pod kožu...

my son of anarchy.

Záver

Takže takto sa to končí... po 3 rokoch...

Len:

"Ahoj Kristínka,
maj sa krásne."

Čakala som... možno "Prepáč.", možno "Je mi to ľúto."

Nič. Len jediná veta s dvomi pozdravmi.

Nezodpovedná

Áno som.
A ľahostajná.

K veciam a ľudom, čo nie sú prioritou.
Žijem pre to, pre čo dnes chcem.
Lebo verím, že to za to stojí.

A ak to nechápeš, je mi ľúto.

Tak chladný a nepríjemný si na mňa nebol už dávno.
Vždy si pri tom kladiem otázku, na čo boli tie tri roky.
Vaľa smiechu a veľa sĺz, ktoré sa nakoniec zmenia na ticho.
Neverím, že si skutočne nemáme čo povedať.
Aj keď už odpútaní jeden od druhého.

Mrzí ma jedine moja nezodpovednosť, ktorá ťa zahnala ešte ďalej.

Ideme dopredu.
Len inými smermi.

There´s nothing to lose

Môžem si klamať aj tisíc krát,
že nie je čo stratiť.

A keď to príde, keď prehrám ďalšiu hru "va bangue"...
utekám pred svojou samotou do perín...
Do cudzích perín.

Placebo pocity, placebo laska.

bez nazvu...

jazzove vone
utkane z intimity

zhodime masky
postoje priority

na par nasich chvil
utopim v dyme cas

ochutnam sladkastu
melodiu v nas

bruskmi prstov
zvlec si ma do koze

zrataj zimomriavky
za ktore mi mozes

V ten deň...

v to ráno ma neprišla privítať ku dverám
nevládala
ležala na vankúši v rohu sedačky
potešila sa akeď ma zbadala
podišla som k nej
chvíľu som pri nej sedela a hladila ju

maličká
s veľkou jazvou zašitou modrou nitkou na pravom boku
po odbere z jednej hrčky.

pozerala na mna tými veľkými hnedými očiskami
dala mi pusu...

"lež moja..."

---

z práce som odišla skôr
otváram dvere
mamka sa v tichosti bez slova oblieka
plače.

ja, za slnečnými okuliarmi
predýchavam
potláčam slzy
potláčam strach v hlase

malej dávame jej pekný červený obojok
vybíjaný malými lesklými kamienkami

teší sa, že ide von

prejde pár metrov
nevládze
mamka ju berie na ruky

pustí ju ešte na chvíľu na lúke

vyzerá tak krehko.

pred mesiacom plná života
dnes - vychudnutá na kosť
s množstvom metastáz po malom telíčku
ledva kráča
rezignovaná

aj pohľad má iný
stále plný lásky, oddanosti
s prídavkom bolesti...

nesieme ju dnu
teší sa keď zbadá doktorku

"postúpilo to od včera" vraví slečna
"bude to najlepšie"

spoza okuliarov mi tečú slzy
nezvládam, nezvládam

vyberáme si rýchlejšiu variantu
do žily...

"ježiši nieeee!!!" revem na celú ambulanciu...
viem, že inak sa nedá
viem, že pre to sme tam

posadím ju na stôl
"ľúbim ťa zlatíčko"
dám jej pusu
ona mne tiež

držím ju zozadu
kľudne sedí
doktorka gumičkou podväzuje labku

mamka je spredu
hladí ju, vraví že všetko bude dobré

pár mililitrov čohosi do žily
je kľudná
nebráni sa

pomaly začína zaspávať
malé telíčko oťažieva
hlavička v mamkiných rukách klesá

z očiek sa vytráca život
rýchlo
tak rýchlo...
neuveriteľne

pár momentov a je po všetkom

bezvládnu si ju berie mamka na ruky
je taká...
"už je mŕtva..." konštatujem v plači
"viem..."

položíme ju na stôl

chytám hysterický záchvat
mama ma objíme
možno nie tak kvôli mne
možno kôli sebe

preberáme súhlas s eutanáziou
platba kartou

bez slova sa vraciame domov

zvládla to
zvládli sme to...
boli sme s ňou a ľubili sme ju
do posledného momentu...

návaly sĺz sa vracajú v pravidelných intervaloch
a ešte istú dobu potrvá, kým sa s tým vyrovnáme


nikomu neželám toto zažiť.
a nikomu som to nedokázala povedať, preto je to tu...


Imuška, zlatíčko...

Střepy

.
.
Slova umírají pomalu v popolníku všech slibú
Husté mraky dýmu jsou na dně bez pohybu

A hvězdy kroužící v houfech kolem nás


Pár lítostivejch dotekú a pak sivé zapomnění
kdysi planoucí, teď v kámen proměněni

Polykám střepy slz...


a slunce spálil mráz
.
.

Jízdenka ...

Koupím nám jízdenku do ráje
Co voní sladce jak noční smích
Štěstí na malém kousku papíru
Bělavém jako čerstvej sníh

Koupím nám jízdenku do ráje
Tak jak se to má – tam a zpět
Možná vrátíme se k večeru
A možná až za desítky let

Koupím nám jízdenku do ráje
Utopím ve víne všechen strach
a zkrotlý havrany beznaděje
Rozeženu v černej prach

Koupím nám jízdenku do ráje
Jenom pro nás dva, nikdo víc
Jestli se jednou zas vrátíme
Zbydou jen vzpomínky a nic

Návyková

.


.
.

Vdýchneš mou touhu do svých plyc
Jako tolik krát

V hmle dýmu umýrajících cigaret
Je hořká a nic víc

Míchá svou chuť s korenistou vůní
Tvého parfému
A mé kůže

Nevnímáš
Jen doteky

Neptáš se, jestli můžeš

Přestáváš být
Na chvíli náš časoprostor mizí
A země se točí mnohem rychleji

Návyková
Již dávno nejsi cizí

A plamínky svíček
V odraze tvých očí v mých
Pramínky potu stékající šíjí

Vše prozradí
Že takhle to máš rád

A za oknem...
padá sníh



obrázok: http://zemotion.deviantart.com/art/Night-37149986
.
.

Třpitky vzlyků

.


.

chytíme do sítí třpitky vzlyků
naděje na návrat bez úniku

únik bez naděje

zařvu k měsíci bolesté vytí
v tvém okně duše ještě se svítí

ticho se chvěje

nechej mne nocí v tobě tiše spát
že jednou bude líp můžu ti lhát

černá hrá prím

koupím ti k ránu ke kafe víru
v kapičkách krve od netopýrů

zachutná(m)
vím
.
.

Voľný pád

.
.
Kričíme o nádej z plných pľúc
Prehnité trámy našich sŕdc

Zrúťme a nahraďme kameňom
V svete čo patrí len nám dvom


Kým príde deň
Náš večný kat
Chcem sa ťa dotýkať

Topiť sa v tebe
Pod hladinou
Byť s tebou slobodnou


Krvavé maky na snehu
Podeľ sa so mnou o nehu

Splyniem s tvojou ozvenou
Vzrušene rýchlo dýchaš tmou


Do tvojich snov A tvojich dní
Padám rýchlosťou
Tak sa už rozhodni

Či padneme spolu

Teplo tých nocí A Chlad dní
Znásobme vášňou
Tak sa už rozhodni

Pre voľný pád spolu
.

Zdáš sa...

.
.

Zdáš sa byť na dotyk

V odraze môjho sveta

Kde aj okamih

Občas trvá večnosť

Si mi tak vzdialený

Ako žeravé slnko

Vtákom a bláznom

Len z diaľky hreješ

Svojou prítomnosťou

.

.

Kissing a Panther

dnes trošku niečoho, čo nie je moje :)

HAVE YOU EVER KISSED A PANTHER
—Charles Bukowski

this woman thinks she's a panther
and sometimes when we are making love
she'll snarl and spit
and her hair comes down
and she looks out from the strands
and shows me her fangs
but I kiss her anyhow and continue to love.

have you ever kissed a panther?
have you ever seen a female panther enjoying
the act of love?
you haven't loved, friend.
you with your squirrels and chipmunks
and elephants and sheep.

you ought to sleep with a panther
you'll never again want
squirrels, chipmunks, elephants, sheep, fox,
wolverines,
never anything but the female panther
the female panther walking across the room
the female panther walking across your soul

all other love songs are lies
when that black smooth fur moves against you
and the sky falls down against your back,
the female panther is the dream arrived real
and there's no going back
or wanting to—
the fur up against you,
the search over
and you are locked against the eyes of a panther.

Zmietaná vlnami

Podpáľ môj chlad

A uhas ten smäd

Zmeň vodu na víno

Z pravdivých viet

Si ľadový jak láva

Ja žeravá jak sneh

Zmietaná vlnami

Plávam na tvoj breh

Čiernobiele kvety

Viacfarebný tieň

Obetuj ma a vzkries

Môj dej na tvoj zmeň

Nemé sú výkriky

Hlasných pohľadov

Dotykmi rozpovedz

Na čo nemáš slov

Zimní psychadelie

Na kost zmrzlá únavou

V ruce s bílou zástavou

Vzdávám tohle bytí

V žilách vře mi krev

Těch známých sirén zpěv

V hlavě zní vlnobití

Slyším černé ticho

Lidských duší vzlykot

Vytí vlkú hladových

Šlápěje tvých krokú

Přes historii rokú

Slzy měnící se v sníh

A kdesi tam v dáli

To co jsme neuhráli

Zmizí všechny války

Rozplynou se v stíny

Draci z černé hlíny

Čas nevrátí zpátky

Když naše ledy roztají

Přijdu zas k tobě potají

Až si to budeš přát

Zapomeň na všechno

Co tě kdy postřetlo

Dychem tě budu hřát

Zhasni svetlá sveta

zhasni svetlá sveta

v ich tieni poď lietať

zmeňme sa na vesmír

na hviezdny prach

telá v tanci dotykov

splynú s čiernou tmou

schovám ti do dlane

všetok môj strach

zopár tajných želaní

zapáľ pred svitaním

kým dohorí plameň

zviaž mi oči nehou

len túžbou vedená

láska na tri písmená

nauč byť moje srdce

v tom rytme s tebou

Do Teba odetou

.
.

nakŕm ma hladom

zapijem vodopádom

zloženým z tvojich

slov nálezov a strát

máš na spúšti prst

tak konečne spusť

zabíjaj ma láskou

smieš aj tisíc krát

utop ma zas v sebe

tichom dychu preber

ja vášňou spálená

padnem ti obetou

sme plamene a snehy

zimomriavky nehy

teraz len do Teba

chcem byť odetou

.
.

Nič už viac nechodí

Nič už viac nechodí
odišli preč všetky vlaky
odo mňa za tebou
život býva proste taký

Nič už viac nechodí
nástupište je prázdne
lampa smutno bliká
za chvíľu mŕtvo zhasne

Nič už viac nechodí
zostala som tu sama
na opustenej stanici
tá tma už celkom má ma

Nič už viac nechodí
nevyroň za mnou slzu
uchovaj ma v pamäti
nevinnú, krásne drzú

Nič už viac nechodí
do stanice menom "viera"
tak si to rýchlo uvedom
a lásku nepredstieraj


pozn.: Obsah tohto článku nie je odzrkadlením psychického stavu autorky. Tá, keďže je momentálne v plnom bojovo-pracovnom nasadení, nestíha písať nič náročnejšie.

Our Time Is Gone

.
.

Už dávno zastali
tie staré presýpacie hodiny
ktoré každým zrnkom
znova a znova
odpočítavali v nás čas.

Náš čas do konca.

A nikto viac nemá silu
ich znova obrátiť.

Náš spoločný vnútorný svet
sa zastavil a kdesi na území nikoho,
kde sme si celkom cudzí
a chladní ako umelé úsmevy
na tvárach výkladových figurín


Už dávno nie sme
o spoločnom rytme žitia
krokov a dychu
vzrušeného len vlastnou prítomnosťou...

Naše telá stratili kúzlo
tajomného Brailloveho písma
ktoré sme po tme hltavo čítali
končekmi prstov
a každú noc
sa nevedeli nabažiť
tej čarovnej poézie bez slov.


Hľadáme mosty
ktoré by nás odviedli
na opačné brehy reality.

Aj to sa stáva.

Na jednej strane života
neostalo miesto pre nás dvoch...

Je čas odísť.

.
.