Sledujem hru vlastného tieňa na rozpálenom chodníku. Aj ten mi pripadá farebnejší ako ja sama.
Utápam svoju hlávku v myšlienkach na to, kam sa podeli všetky tie ciele a sny, ktoré mi dodávali ešte nedávno chuť a energiu niečo meniť, bojovať... Vymizli kamsi spolu s ilúziami o krásach tohto sveta.
"Málo robíte."
"Viem."
"Prečo?"
"Stačí. Mám vysokú efektivitu."
"Aktivity zefektívnite ale efektivitu nezaktívnite."
Ďaľšia z manažérskych sračiek ktoré nechávam prejsť svojou hlavou dnu a priamočiaro von na opačnom konci mozgu.
Pozerám sa na seba v sklenenom odraze billboardu na zastávke a mám stále desivejší pocit, začínam cez to vákuum vidieť na druhú stranu.
Rezignovane zívam... prázdnotou...
Občasne sa kdesi vo vnútri rozsvieti malá kontrolka, hlásiaca, že čosi nie je v poriadku.
No a? Nevadí. Nič nevadí... Nič neteší ani netrápi... Zaradený neutrál a činnosť organizmu riadená len zotrvačnosťou.
"Myslím si, že ťa poznám dosť natoľko, aby som vedel, že toto nie je dobré. Môžeš sa usmievať a tváriť sa, že sa bavíš, ale pôsobí to úboho a umelo. A ty vieš, že je to tak. Budem teraz na teba kurva zlý a poviem ti čo potrebuješ."
Viem.
A hľadám to.
To čo vyženie aspoň dočasne ten prázdny výraz z mojich očí... Nech to je čokoľvek.
Utápam svoju hlávku v myšlienkach na to, kam sa podeli všetky tie ciele a sny, ktoré mi dodávali ešte nedávno chuť a energiu niečo meniť, bojovať... Vymizli kamsi spolu s ilúziami o krásach tohto sveta.
"Málo robíte."
"Viem."
"Prečo?"
"Stačí. Mám vysokú efektivitu."
"Aktivity zefektívnite ale efektivitu nezaktívnite."
Ďaľšia z manažérskych sračiek ktoré nechávam prejsť svojou hlavou dnu a priamočiaro von na opačnom konci mozgu.
Pozerám sa na seba v sklenenom odraze billboardu na zastávke a mám stále desivejší pocit, začínam cez to vákuum vidieť na druhú stranu.
Rezignovane zívam... prázdnotou...
Občasne sa kdesi vo vnútri rozsvieti malá kontrolka, hlásiaca, že čosi nie je v poriadku.
No a? Nevadí. Nič nevadí... Nič neteší ani netrápi... Zaradený neutrál a činnosť organizmu riadená len zotrvačnosťou.
"Myslím si, že ťa poznám dosť natoľko, aby som vedel, že toto nie je dobré. Môžeš sa usmievať a tváriť sa, že sa bavíš, ale pôsobí to úboho a umelo. A ty vieš, že je to tak. Budem teraz na teba kurva zlý a poviem ti čo potrebuješ."
Viem.
A hľadám to.
To čo vyženie aspoň dočasne ten prázdny výraz z mojich očí... Nech to je čokoľvek.
I'm looking for love this time
Sounding hopeful but it's making me cry
Trying not to ask why
Cause love is a mystery
Mr. curiosity