Bez teba som len ako deň bez noci
kvetom bez vody
dušou, ktorej niet pomoci
a ty si bezo mňa nocou, čo stratila deň
oázou bez púšti
slnkom čo hľadá svoj tieň
vždy keď sa stretneme
deň s nocou na chvíľu striedať sa prestane
ja som ti svetlom, ty mne tmou
a na tých pár okamihov len pre nás svitať ostane
V zrkadle pozoruje ako starne.
VIII.
Ako sa jej z okamihu na okamih, celkom viditeľne vytvárajú jemné pavučinky vrások okolo očí. Paradoxne má rada ten pocit, aspoň v tej chvíli sa cíti ako dospelá.
VII.
VI.
V.
Odosobnene pozerá na svoju tvár, skritizuje sa, pochváli...
IV.
...zatvári sa arogantne, zvraští čelo, zamračí sa, hneď na to zodvihne obočie a koketne sa pousmeje.
II.
„Zlatko, ale aspoň decentnejšie namaľovať si sa mohla.“
I.
P
Nič teraz nehovor,
chcem len počúvať tvoj dych... ak smiem.
a byť ti na dotyk, nech viem, nech cítim, že nie si sen.
Nič už nehovor,
chcem len cítiť teplo tej isky čo je v nás
a vychutnávať, ako mi v srdci roztápaš krutý mráz.
Nič viac nehovor,
čo chcem to nájdem v tvojich očiach,
dnes večer, ráno, či v budúcich prebdených nociach...
Nehovor,
prosím....
Hovoríš
"Zostaň pri mne, ale viacej nedotýkaj sa."
Hovorím
"Odpoviem ti, no radšej nikdy neopýtaj sa."
Hovoríš
"Nechápem z teba, a teraz už rozumiem."
Hovorím
"Nenávidím a práve preto ťa milujem."
Hovoríš
"Nechci ma, nie som a nebudem najlepší."
Hovorím
"Ako ťa môžem milovať a pri tom nezhrešiť?"
Hovoríš
"Vezmi mi srdce a daj mi zaň to svoje."
Hovorím
"Všetko, čo patrí mne, chcem nech je aj tvoje."
Hovoríš
"Nie." a ja verím, že z neho raz spravím "Áno."
Hovorím
"Uhas ten oheň v nás a zapál prosím znova každe ráno."
...
