.
Ešte 4 dni.
V hlave podvedome beží presne nastavené malé odpočítavacie zariadenie. Časovaná bomba. Vytvára trpkastú paralelu s Kingovým Mužom na úteku.
Avšak tu nejde o život. Aspoň nie tak doslova.
Na vnútornej strane lebky svieti červený nápis. Ohlodaný zubom času a poveternostných vplyvov, vydáva svoj nepríjemný bzukotavý zvuk ako mucha trepotajúca splašene krídlami keď je chytená pod pohár. Tvarované sklené trubky napustené zmesou neónu a čohosi dodávajúceho farbu ospalo blikajú a dotvárajú tak dokonalý, komicky gýčový obraz pripomínajúci tie malé zapadlé bordely v okrajových štvrtiach mesta s pútavými vchodmi.
"225"
Číslo, ktoré nevysvetľuje chod celého vesmíru, iba toho môjho, a nemá nič so zlatým rezom. Ale zato bliká jak sprosté na pozadí mojej mozgovej činnosti a svojou intenzitou neprehliadnuteľne preráža všetky zárodky myšlienok. Proste číslo.
Telom pulzuje horúca krv. Búši do ušných bubienkov v chaotickom rytme sťahov srdcového svalu ovládaného pudom sebazáchovy a hladom.
Nič sa nedeje.... Nič mi nie je. Vážne.
V druhom rade o tom presviedčam sama seba, v prvom všetkých naokolo. Predstieram vnútornú pohodu a psychickú vyrovnanosť s rovnakou hereckou zdatnosťou ako posledných pár pseudoorgazmov.
Elegantne a ľahúčko posielam po telefóne po péčka pár akožekamarátok, ktorým na mne akožezáleží. Asi tak ako mne na nich.
Prudký nával úprimnosti.
Nie, ďakujem, slepičiť v auparku pri kávičke, alebo mliečnom koktejli, hrať peknú a vtipnú aby som ladila k spoločnosti... po trištvrte hodine odísť a povedať si, že na pár týždňov zas stačilo... Nemusím.
Nie nie, moje zlaté, som si istá, že kôli vám sa mi z domu ísť neoplatí.
Fakt mi nič nie je.
Len sú veci... a ľudia... a priority... chápeš?
Áno, určite sa mi nič nestalo a nepotrebujem sa o tom porozprávať.
Proste si vychutnávam svoj umelo vytvorený kľud na rozhraní medzi absolútnym prázdnom a pocitom nezmyselnosti vlastného bytia.
Radšej sa vrhnám napospas lačnému davu v hypermarkete, kde si môžem prechádzať davom so svojim prázdnym výrazom na tvári pomedzi regály, vyzerať navonok arogantne a byť dokonale odhlučnená.
A nikto sa ma nič nepýta.
Mysľou kdesi uprostred paralelného vesmíru kde je len tma a dokola kopec reprákov, z ktorých sa valí Radiohead.
Vychutnávam si drobné teplé kvapôčky padajúce zo šedého neba na svet so zrýchľujúcou sa frekvenciu ... a otupenosť svojich zmyslov...
A nič mi nie je.
Ešte 4 dni.
V hlave podvedome beží presne nastavené malé odpočítavacie zariadenie. Časovaná bomba. Vytvára trpkastú paralelu s Kingovým Mužom na úteku.
Avšak tu nejde o život. Aspoň nie tak doslova.
Na vnútornej strane lebky svieti červený nápis. Ohlodaný zubom času a poveternostných vplyvov, vydáva svoj nepríjemný bzukotavý zvuk ako mucha trepotajúca splašene krídlami keď je chytená pod pohár. Tvarované sklené trubky napustené zmesou neónu a čohosi dodávajúceho farbu ospalo blikajú a dotvárajú tak dokonalý, komicky gýčový obraz pripomínajúci tie malé zapadlé bordely v okrajových štvrtiach mesta s pútavými vchodmi.
"225"
Číslo, ktoré nevysvetľuje chod celého vesmíru, iba toho môjho, a nemá nič so zlatým rezom. Ale zato bliká jak sprosté na pozadí mojej mozgovej činnosti a svojou intenzitou neprehliadnuteľne preráža všetky zárodky myšlienok. Proste číslo.
Telom pulzuje horúca krv. Búši do ušných bubienkov v chaotickom rytme sťahov srdcového svalu ovládaného pudom sebazáchovy a hladom.
Nič sa nedeje.... Nič mi nie je. Vážne.
V druhom rade o tom presviedčam sama seba, v prvom všetkých naokolo. Predstieram vnútornú pohodu a psychickú vyrovnanosť s rovnakou hereckou zdatnosťou ako posledných pár pseudoorgazmov.
Elegantne a ľahúčko posielam po telefóne po péčka pár akožekamarátok, ktorým na mne akožezáleží. Asi tak ako mne na nich.
Prudký nával úprimnosti.
Nie, ďakujem, slepičiť v auparku pri kávičke, alebo mliečnom koktejli, hrať peknú a vtipnú aby som ladila k spoločnosti... po trištvrte hodine odísť a povedať si, že na pár týždňov zas stačilo... Nemusím.
Nie nie, moje zlaté, som si istá, že kôli vám sa mi z domu ísť neoplatí.
Fakt mi nič nie je.
Len sú veci... a ľudia... a priority... chápeš?
Áno, určite sa mi nič nestalo a nepotrebujem sa o tom porozprávať.
Proste si vychutnávam svoj umelo vytvorený kľud na rozhraní medzi absolútnym prázdnom a pocitom nezmyselnosti vlastného bytia.
Radšej sa vrhnám napospas lačnému davu v hypermarkete, kde si môžem prechádzať davom so svojim prázdnym výrazom na tvári pomedzi regály, vyzerať navonok arogantne a byť dokonale odhlučnená.
A nikto sa ma nič nepýta.
Mysľou kdesi uprostred paralelného vesmíru kde je len tma a dokola kopec reprákov, z ktorých sa valí Radiohead.
Vychutnávam si drobné teplé kvapôčky padajúce zo šedého neba na svet so zrýchľujúcou sa frekvenciu ... a otupenosť svojich zmyslov...
A nič mi nie je.
10 comments:
Kami, ty vidis cisla? Si bud prepracovana, alebo si v minulosti bola ucitelkou matiky.:P
kami, nielen ja pocitam..
kami - OK zostat si na chvilu v uplne vlastnej "rozpocitanej" izolovanosti,, nepristupna a odtazita, to obcas treba, ked musis tak musis... Ale vratis sa, ze?
.
Toto je jedno z mojich top 10 videi a jedna z mojich najoblubenejsich kapiel.
wow kami toto bol skvely post. dokazem sa s tym tak dobre identifikovat ako s malocim co som tu v poslednom case citala. go girl! ;)
mako fu, ucitelkou matiky, bleee, drdol a popolniky a trstenicka do ruky :)
lubena jupi, takze nie som magor :) alebo nie som sama magor :)
fan stale tu budem, moja virtualna existencia je nastastie uplne nezavisla ad tej realnej, o ktorej pisem...
upirka a jeeje, pochvala od narocneho citatela :) budem musiet viac depresivnych vylevov pisat... a kedze som jak na husenkovej drahe co sa mojich nalad tyka, iste budu aj dalsie cierno-sede posty :)
ach Boze, take depky som mavala casto, zmysel cohokolvek kdesi v pecku... proti tomu najlepsie funguje laska.
radiohead je uplne vhodna vec na taketo tripy. inak ta herecka zdatnost a pseudoorgazmy ma fakt pobavili
sasanka laska sa hlada, resp. acka sa ze pride sama od seba, pretoze ked sa hlada tak to nevychadza :)
_nocode kazdy si z toho vyberie co mu je blizke :D radiohead je uplne najlepsi na nocne cesty autom, tie co su bez ciela...
no mietze ..daka seda nalada..ale presne si popisala stav izolujem sa a hajde do vnutorneho sveta..sedy spirit je vizualny aj audio zazitok..len moc dlho tam nezostavaj..
suf im back :) seda nalada prec, zacina makacka kedy na depky ani cas nebude :D
Post a Comment