Thursday, March 29, 2007

V črepinách zrkadiel









magicky faktická
živenle statická
je zrnkom času v hodinách


občas ľahostajná
ľahko nepoddajná
keď roztápa sa v perinách


už nemá vôbec nič
svoju chuť a chtíč
s radosťou slovom zabíja


hrsť plná piluliek
čo na život sú liek
miluje všetko čo ju ubíja


stále na rázcestí
dobra a nerestí
názory za klišé neskrýva


je korisť i lovcom
zvedenou a zvodcom
plášť ovečky šelmu ukrýva


plače suché slzy
pohľad milo drzí
chceš ju celú pre seba


útočne defenzívna
rozvážne impulzívna
vždy ráno uteká od teba


nedokonale úžasná
odporne prekrásna
len s úsmevom vždy smúti


v črepinách zrkadiel
mení sa na sto tiel
k citom ju nikto neprinúti


Monday, March 19, 2007

Sladšia ako letné jahody









ľadovo rozpálená
prázdnom nasýtená
okolo srdca ostanatý drôt


vrhá sa z vrcholca
na lane bez konca
plávať do hlbokých vôd


naho oblečená
v tele model žena
učí sa byť nežne krutou


má tisíc dôvodov
jak vyžiť z podvodov
medzi životom a smrťou


sebaisto neistá
má to čo nezíska
dáva si stávky s osudom


netuší čo bude
deň berie jak údel
zúčtujú jej to pred súdom


svet je jak droga
vždy sa jej poddá
tej dávke čo vie zabíjať


má rada tie stavy
blúznenie tela, hlavy
do žíl si život dávkovať


rajcovne hanblivá
tak triezvo mámivá
skús ochutnať z tej náhody


višne v čokoláde

dobré víno mladé
je sladšia ako letné jahody

Saturday, March 17, 2007

Môj Angel :)




I can fly, But I want his wings, I can shine even in the darkness, But I crave the light that he brings, Revel in the songs that he sings, My angel gabriel...

I can love, But I need his heart, I am strong even on my own, But from him I never want to part, Hes been there since the very start, My angel gabriel...

Bless the day he came to be, Angels wings carried him to me, Heavenly...


Friday, March 16, 2007

Úteky do snov









Prídeš ku mne s teplou nocou

zahalený len do plášťa z hviezd

ja krásne opojená tvojou mocou

v mojich snoch nechám sa zviesť


Len ty miluješ ma ako nikdy iný

preľud čo pod rukami sa rozplýva

opäť očistíš ma od všetkej viny

od trápení čo v sebe ukrývam


A ja prosím tých na nebesiach

nech jediná noc pretrvá naveky

že poslednou je mávam strach

pre teba milujem do snov úteky


Thursday, March 15, 2007

Život je len...










pár kníh prečítaných
pár nežných dotykov
pár dní preplakaných
pár horúcich uhlíkov


pár listov spálených
pár chutí na perách
pár nocí prebdených
pár milovaní v tmách


pár hlasných výkrikov
pár zničených tenisiek
pár rýchlych únikov
pár obľúbených lavičiek


pár milých úsmevov
pár kľúčov stratených
pár bozkov miesto slov
pár nádejí vzkriesených


pár vôní čo v nás ostanú
pár zím a pár teplých liet
pár snov ktoré sa nestanú
pár nevypovedaných viet


pár tichých rozchodov
pár potiahnutí z trávy
pár úspechov náhodou
pár sladkých minút slávy


pár rozbitých zrkadiel
pár absurdných fantázií
pár splynutí dvoch tiel
pár pošliapaných ilúzií


pár fotiek čo pripomína
pár lások čo sú životné
pár dopitých fliaš vína
toto a všetko ostatné


Sunday, March 11, 2007

Tanec na ostrej hrane













tragicky smiešna
brutálne nežná
stále tak detinsky naivná


moderne klasická

vášnivo etická
vyzerá skúsene nevinná


fatálne náhodná

váhavo rozhodná
pôsobí skromne namysleno


chodidlá dorezané
kráča po ostrej hrane
medzi dievčaťom a ženou

vánok spod krídel
rozpovie čo príde
chytá ju neznáma panika


okolo prázdnota

nemý chod života
tikot hodín tichom preniká


v tme štyroch stien

partner menom tieň
tango za bielou záclonou


prázdnota rokov

zvuk svojich krokov
duet s vlastnou ozvenou


pribitá na kríži

s radosťou ublíži
len pre ten zvláštny pocit

smeje sa smelo

vyrozpráva telom

príbehy tisíc a jednej noci


riskuje so slasťou

každý je náplasťou
vždy keď jej býva takto clivo


a v očiach rozoznáš

že nie je spokojná

po nociach plače úpenlivo



Friday, March 09, 2007

By This River

Tento song sa mi spája s jednou veľmi príjemnou epizódkou môjho života...

Dotyčný mi ho kedysi dávno poslal mailom :)

Enjoy !!!




Here we are
Stuck by this river,
You and I
Underneath a sky that's ever falling down, down, down
Ever falling down.

Through the day
As if on an ocean
Waiting here,
Always failing to remember why we came, came, came:
I wonder why we came.

You talk to me
as if from a distance
And I reply
With impressions chosen from another time, time, time,
From another time.

Thursday, March 08, 2007

Chcela by som...

Chcela by som
Ležať len tak vedľa teba na tráve
Celkom bez slov
Sledovať letné nebo modravé

Chcela by som
Uletieť s tebou niekam do diali
Kde nie je nikto
Kde by sme sami ostali

Chcela by som
Kráčať s tebou za hviezdami
Meniť na skutočné
To čo je pre nás snami

Chcela by som
Premilovať s tebou celé noci
Cítiť ťa vo mne
Vychutnávať si ten pocit

Chcela by som
zažiť všetko to krásne úžasné
Kým sa to neskončí
Kým táto iskra nezhasne

Friday, March 02, 2007

Zmyť to preč

Prepadol ju pocit samoty.

Možno celkom iracionálny, absurdný. A možno zapríčinený všetkými tými vecami, ktoré sa okolo nej diali za posledné obdobie.


Vymazala by to. Úplne celé.

Najradšej by vrátila čas, pretočila pár listov v kalendári, keby mohla ovplyvniť sled udalostí znovu.

Alebo by aspoň vymazala niekoľko postáv z dejovej línie...

Keby bol jej život románom, ktorý si sama píše, sedela by nad papierom dovtedy, kým by nebola spokojná. Ako keď spisovateľ amerických filmoch, číta svoje vlastné riadky napísané na písacom stroji zo 70tych rokov a následne v záchvate amoku a nespokojnosti s vlastným dielom vyrve list papiera, zhužve do guličky a odhodí do koša... Znova a znova... Až k dokonalosti, až kým sa sám nezaľúbi do svojho výtvoru...

Hlúpy perfekcionizmus...

Život nie je román...


V realite to celé uplynulé dianie vyústilo do jedného čierneho chuchvalca, do akejsi beztvarej zmesy myšlienok a pocitov, z ktorých na povrch prerážal len jediný.

Silný a prenikavý.

Pocit samoty.

Rázne dominujúci v jej vnúri, ako vôňa čersvej mäty v dobrom mojite panovačne potláčajúca všetko ostatné...

Okolo prázdno, tma, chlad zarývajúci sa až do kostí.


V takýchto chvíľach si predstavovala sama seba, ako stojí uprostred prúdiaceho pulzujúceho davu námestia, a s tvárou otočenou k sivej oblohe z plného hrdla kričí. Kričí z celej sily. Volá o pomoc. A nikto ju nepočuje. Nikto o ňu nezakopne ani len pohľadom. Akoby bola len tieň.

Samota ju desí.


Má neskutočnú chuť otriasť zo seba to svinstvo, to nahromadené zlo, strach, bolesť vo svojom vnútri. Zmyť zo seba tú špinu. Postaviť sa pod tečúcu sprchu a bezmyšlienkovite nechať po sebe stekať kvapky horúcej vody. Dlhé minúty. Sledovať ako to všetko zteká dole do odtoku, kamsi preč...


A začať odznova... Čistá...