Joj, veru, rada prerada by som niekam ušla...
Niekam, kde sa nemusím báť, že na ulici stretnem osobu mne známu...
Niekam za hranice bežných bratislavsko panelákových dní a roamingu, kde sa nemusím obávať, že môj telefón chytí signál a ja nejakú exotickú chorobu...
Alebo sa zavrela medzi 4 steny a nevytiahla päty z domu aspoň týždeň. Chodila by som len v pyžame, nemusela sa maľovať, pozerala dokola The Lake House a zbierala slzami rozmočené papierové vreckovky do igelitového vrecúška... A napchávala sa pukancami a zmrzlinou...
Alebo by som pustila St. Germain tak nahlas, že by susedia neuroticky búchali na steny a ja by som v rytme muzičky šialene pretancovávala bytom...
Alebo by som varila... Nie. Piekla, nejaký dobrý koláč s pudingovou plnkou a jahodami (...čo mi pripomína, že som este neraňajkovala...)
A možno by som pri tom úteku aj nejaké tie mosty popálila, ale keď tie naše betónové nie a nie sa chytiť...
Ej bisťu, veru by som!
ALE.
Ťažko mi utekať, keď každé tiknutie hodín mi odbíja zvyšok voľného času do nastávajúceho pondelka...
Tik... tik... tik .... ešte aj ten kurzor na monitore si tak rytmicky bliká, hajzel...
Veru, nejde mi nôzky na plecia zobrať a ozlomkrky fujazdiť pred realitou sivokrutou, keď každá vec na stole je s prácou či bežným životom spätá... A upútava zas a znova moju pozornosť, a nedovolí mysli oslobodiť sa od povinností mechanicky či rituálne každodenných a pracovných... A záväzky moje vyhadzuje mi na oči...
Tik... tik... tik...
Ej veru ťažko... veru ťažko... diár preplnený pokreslený, bliká zo stola neónovými farbami pripomínajúcimi otrasnú šušťakovú módu 90-tych rokov...
Tik... tik... tik...
Ťažko, preťažko utekať, keď povinnosti pracovné ešte dnes večer na mňa čakajú, ceria svoje biele ostré zubiská a naťahujú po mne pazúri ako dáke divoké šelmy neskrotené... ("Nie! Ešte nie, ešte ma nedostanete...!!")
Tik... tik... tik...
Veru ťažko mi utiecť, aj keď nôžky vycvičené vládať by vládali a srdiečko by infarktové stavy nedostávalo... ale cieľa niet...
Tik... tik... tik...
Ej veru, Tasler pravdu obrovskú má, že nedá sa ujsť, nedá sa ujsť pred svetom, pred sebou samým niet kam... a zanechať po sebe toľký neporiadok dňami krvopotne vytvorený nezdá sa mi férové...
Tik... tik... tik...
Sťa udatný stredoveký rytier s realitou sa idem pasovať, a dočasne sa vzdám snov o slobode a neviditeľnosti...
Hold načím mi z Garfielda
na Puss in boots sa premeniť a do boja sa vydať...
Niekam, kde sa nemusím báť, že na ulici stretnem osobu mne známu...
Niekam za hranice bežných bratislavsko panelákových dní a roamingu, kde sa nemusím obávať, že môj telefón chytí signál a ja nejakú exotickú chorobu...
Alebo sa zavrela medzi 4 steny a nevytiahla päty z domu aspoň týždeň. Chodila by som len v pyžame, nemusela sa maľovať, pozerala dokola The Lake House a zbierala slzami rozmočené papierové vreckovky do igelitového vrecúška... A napchávala sa pukancami a zmrzlinou...
Alebo by som pustila St. Germain tak nahlas, že by susedia neuroticky búchali na steny a ja by som v rytme muzičky šialene pretancovávala bytom...
Alebo by som varila... Nie. Piekla, nejaký dobrý koláč s pudingovou plnkou a jahodami (...čo mi pripomína, že som este neraňajkovala...)
A možno by som pri tom úteku aj nejaké tie mosty popálila, ale keď tie naše betónové nie a nie sa chytiť...
Ej bisťu, veru by som!
ALE.
Ťažko mi utekať, keď každé tiknutie hodín mi odbíja zvyšok voľného času do nastávajúceho pondelka...
Tik... tik... tik .... ešte aj ten kurzor na monitore si tak rytmicky bliká, hajzel...
Veru, nejde mi nôzky na plecia zobrať a ozlomkrky fujazdiť pred realitou sivokrutou, keď každá vec na stole je s prácou či bežným životom spätá... A upútava zas a znova moju pozornosť, a nedovolí mysli oslobodiť sa od povinností mechanicky či rituálne každodenných a pracovných... A záväzky moje vyhadzuje mi na oči...
Tik... tik... tik...
Ej veru ťažko... veru ťažko... diár preplnený pokreslený, bliká zo stola neónovými farbami pripomínajúcimi otrasnú šušťakovú módu 90-tych rokov...
Tik... tik... tik...
Ťažko, preťažko utekať, keď povinnosti pracovné ešte dnes večer na mňa čakajú, ceria svoje biele ostré zubiská a naťahujú po mne pazúri ako dáke divoké šelmy neskrotené... ("Nie! Ešte nie, ešte ma nedostanete...!!")
Tik... tik... tik...
Veru ťažko mi utiecť, aj keď nôžky vycvičené vládať by vládali a srdiečko by infarktové stavy nedostávalo... ale cieľa niet...
Tik... tik... tik...
Ej veru, Tasler pravdu obrovskú má, že nedá sa ujsť, nedá sa ujsť pred svetom, pred sebou samým niet kam... a zanechať po sebe toľký neporiadok dňami krvopotne vytvorený nezdá sa mi férové...
Tik... tik... tik...
Sťa udatný stredoveký rytier s realitou sa idem pasovať, a dočasne sa vzdám snov o slobode a neviditeľnosti...
Hold načím mi z Garfielda
na Puss in boots sa premeniť a do boja sa vydať...
..
13 comments:
och zlato veru z duše mi vravíš ;) btw ej bisťu...
takto sa mi to páči, tak hor sa do toho!!!
ej veru, ja by som len od niecoho odletiet chcela, a sice od rozhodnuti. riskovat, neriskovat? istotka, neistotka? do paze aj s tym!
Aaale Kami, ved to je detail.
Prid ku mne (mimo BA alebo ak chces do raja kusok vzdialeneho:) ), spravime ten kolac s pudingovou plnkou a jahodami, vylozis si nohy na stol, ja za teba spravim robotu, zatial co ty mi budes spievat Nedaaa sa uuujst a ty neutecieees...
So simply...:)
jaaaj tak hejaaaaa zasa do tohooo. Kecam, nechce sa mi strasne strasne strasne. A tiez odkladam ten cas kedy zacnem robit tu vec co musi byt v pondelok rano hotova pred tym ako vsetci pridu do prace, asi to spustim az po Prison Break. Tak sa drz. Aj ja sa budem.
manon, femma, vraj kazdy den sa treba prekonavat a robit to co nam je neprijemny aby sme tym rozsirovali svoju zonu komfortu. znie to ako divna poucka viem :D obcas sa asi treba nasrat a prekonat svoj odpor voci istym veciam...
pecka, hod si mincou, alebo chces cislo na vesticu? :) sice neviem o com, ale... bud si uz podvedome rozhodnuta, len sa toho bojis, alebo pockaj na inu moznost... a nerozhoduj sa z nutnosti.
mako so simply to znie ked to napises ty :) uz sa vidim, lehatko na zahrade, slnecne okuliare, cuckam svoj trojfarebny drink a ty vedla na NTB tukas somariny :D naaajs :))
a ja si dnes spievam a zavislacim na abstinetovi :))
a pre velky uspech este raz
na ABSTINENTOVI
(toto bola akoze druhy pokus vlozit link...vsetci verime ze uspesny)
som ti chcela ponuknut jednu z dier v mojom ementale, ale tie ked vidim tie dve macky na konci.. tak neviem :)
fan ja som tie povinnosti nechala na rano, niekde medzi posilkou a obedom so sefkou som sa tomu venovala asi hodku... ale vypalilo to bajecne bombovo!!! :)) a co ty? pracoval si este nedelu?
myšička, myš a ty nevies vari ze mačky dnes uz nie su to co byvali? ze dnes uz tak akurat na whiskase a kit-kate a nachos ficia? :D
ja zial ano ale v pondelok rano bolo vsetko na miestach a v stredu mam take male nahradne volno v strede tyzdna. Huraaa.
.
FanaticGay
ehm, ohladom maciek by som si dovolila protestovat! by ste mali vidiet ako vedia ulovit, zabit a rozorvat kuraci krk. najlepsie vareny :-))
no ja som mal pocit, ze po mesiaci cestovania po celom svete budem rad, ze som doma, ale skor sa tu tiez citim cudzo a chcem co najskor zase niekam prec :-)
vypeckovat st.germaineee!!!:)..a ja chcem ujsť niekam kde si spokojne k niekomu ľahnem..zapálim si na balkóne cigaretku..odpijem z drinku a vychutnám si masáž nôh..len také zájazdy cestovky neponúkaju..musím to zriešiť individuálne..tik tak..nech už je ďalší turnus
Post a Comment