No niekedy človek dáva slovo ku slovu, a k nim ďalšie, a ďalšie...
Až kým nezistí, že jeho pôvodný cieľ sa niekde stratil, a jeho slová našli úplne iný význam, celkom nový...
A tak je to tu, môj príbeh zamrznutých kvetov.)
Sedím sama tam v rohu v kaviarni, uprostred dymového oparu a vravy okolo sediacich, splývajúcej do jednej ohlušujúcej kakofónie slov, čiastočne prerážanej melódiou klasických francúzskych šanzónov 50-tych rokov.
Stojíš v otvorených dverách a spoza teba dnu preniká chlad.
A čas sa na chvíľu zastaví. Zvuky, ľudia... na krátky okamih nič neexistuje. Len my.
Zbadám ťa, letmo ťa prebehnem svojim smutnoprázdnym pohľadom, ale neprikladám tomu žiadnu pozornosť. Nevšímam si ľudí. Už dávno nie.
Teraz mám svoj vlastný kúsok sveta, práve tu.
Potiahnem si rukávy tenkého čierneho svetra až ku končekom prstov, objímem nimi šálku horúceho čaju predo mnou a zaborím svoj pohľad späť do stránok tej hrubej knihy... knihy môjho osudu.
Priestor okolo je preplnený štipľavým dymom druhotriednych cigariet, vôňou tepla, vareného vína a škorice. Osvetľuje ho len žltkastá žiara malého plamienka placho vykúkajúceho zo zaprášeného svietnika na stole.
Nič sa nehýbe. Aj tie sivé dymové kvety zamrzli na svojej ceste nahor. Neumierajú. Nerozplývajú sa v nenávratne... Nič sa nehýbe, všetko zaseknuté v časopriestore.
Celý svet čaká so mnou... Ale už mu je to jedno. Celému môjmu svetu... A mne s ním.
Si na ťahu.
Môžeš vojsť a prepísať pár mojich stránok...
Alebo sa opäť stratiť v chladných uliciach....
.
12 comments:
Povodne iba jedna veta? Esteze nie. Tak na takyto post som uz davno cakal. Dobre napisany, vtiahlo ma to do tej atmosky a pocitov.
Esteze hovoris o zaprasenych svietnikoch. Prave mi horia tri na stole. Cmudia mi vzduch o tristvrte na dve rano. Nejak ma ta noc dostala. Prenika cez balkon presne taka, o akej si pisala v minulom poste.
Si ako moj horoskop. Tak napis nieco optimisticke, nech mam dovod tesit sa.
mako, vies, je jednoduchsie napisat pribeh, ako opisat jeden moment... (a vcera vecer sa mi to zdalo lepsie :))
cica, mam dva varianty, bud si povedz co by si chcela, alebo ma necitaj :)
Krasa neprevratnych okamihov spociva v odhaleni beznych obrazov okoliteho sveta slovami, vsetko nadobuda vyznam, jas... a ty odhalujes tak nadherne ;-)
cica, ja som zvedavy co budes pisat, az sa dostanes z depiek ;-) faaakt zvedavy
gama.d7, dakujem a vitaj u mna :)
rie, tu kami, nie cica :)... AK sa dostanem :) jesen je bohovske obdobie. zvysok mojho nazoru na tuto temu uz vies :DDD
wow, krasne. hej, su take okamihy, ktore stoji za to zachytit, bola by skoda, aby si ich nikto nevsimol.
nie som anonym ale som to ja :-)
no mas ty stastie dievca, uz som ta skoro upozornila aby si sa podpisala aspon :) alebo okamihy, ktore stoji za to vytvorit...
nuz tak to uz je iny level fantazie ked neprezijes ale vytvoris. to bol asi ten, ktory som si uz prepila :-)))
(vyzeram ako prihlasena ale keby som nebola tak: felisia)
pekne sa to citalo..sak nech uz vojde..prelistujete a nieco poprepisujete..daky drinkos date, povtipkujete,zalubene pohlady vymenite a na par mesiacov mozu ist depky do prec...cakanie..je niekedy fuckt :/...a ja cakam tiž jak mnich
dakujem za privitanie. myslim, ze sa tu este uvidime...
Post a Comment