Sunday, September 23, 2007

Our Time Is Gone

.
.

Už dávno zastali
tie staré presýpacie hodiny
ktoré každým zrnkom
znova a znova
odpočítavali v nás čas.

Náš čas do konca.

A nikto viac nemá silu
ich znova obrátiť.

Náš spoločný vnútorný svet
sa zastavil a kdesi na území nikoho,
kde sme si celkom cudzí
a chladní ako umelé úsmevy
na tvárach výkladových figurín


Už dávno nie sme
o spoločnom rytme žitia
krokov a dychu
vzrušeného len vlastnou prítomnosťou...

Naše telá stratili kúzlo
tajomného Brailloveho písma
ktoré sme po tme hltavo čítali
končekmi prstov
a každú noc
sa nevedeli nabažiť
tej čarovnej poézie bez slov.


Hľadáme mosty
ktoré by nás odviedli
na opačné brehy reality.

Aj to sa stáva.

Na jednej strane života
neostalo miesto pre nás dvoch...

Je čas odísť.

.
.

5 comments:

falosnica said...

zhoduje sa s mojimi myslienkami...cas odist, zabalit..je smutne, ked dvaja stratia o seba zaujem

Anonymous said...

aj to sa stava. Sa tam tak skvele hodi, az to boli. A cas odist tiez. Dve vety, ktore mi rezonuju v hlave az prilis casto.

Anonymous said...

No, aj taky je zivot. Myslim, ze bezne sa toto vo vztahoch deje. Ze sa dvaja navzajom odcudzia.

-- kamikatze -- said...

ale preco sa to stava? preco niekoho milujeme a po case (ci su to dni, mesiace alebo roky) nam na nom proste nezalezi?... a preco casto nevnimame tie signaly ze je ozaj cas odist a predlzujeme tu agoniu len z akejsi zotrvacnosti a ublizujeme si tym este viac?...

Anonymous said...

to preco sa po case ludia navzajom odcudzia, to sa neda presne povedat, lebo pricin je mnoho a myslim, ze nikto nebude nikdy poznat jednoznacnu odpoved. No co sa tej agonie tyka, tak to poznam aj ja. Clovek v kutiku duse asi dufam, ze "casom" sa to vyriesi a ze sa to da to starych kolaji. Ako ked nevies, co mas robit a nechas to volne plynut, tak dufas, ze to samo akosi dobre dopadne. Asi v to dufa vacsina ludi.