Prepadol ju pocit samoty.
Možno celkom iracionálny, absurdný. A možno zapríčinený všetkými tými vecami, ktoré sa okolo nej diali za posledné obdobie.
Vymazala by to. Úplne celé.
Najradšej by vrátila čas, pretočila pár listov v kalendári, keby mohla ovplyvniť sled udalostí znovu.
Alebo by aspoň vymazala niekoľko postáv z dejovej línie...
Keby bol jej život románom, ktorý si sama píše, sedela by nad papierom dovtedy, kým by nebola spokojná. Ako keď spisovateľ amerických filmoch, číta svoje vlastné riadky napísané na písacom stroji zo 70tych rokov a následne v záchvate amoku a nespokojnosti s vlastným dielom vyrve list papiera, zhužve do guličky a odhodí do koša... Znova a znova... Až k dokonalosti, až kým sa sám nezaľúbi do svojho výtvoru...
Hlúpy perfekcionizmus...
Život nie je román...
V realite to celé uplynulé dianie vyústilo do jedného čierneho chuchvalca, do akejsi beztvarej zmesy myšlienok a pocitov, z ktorých na povrch prerážal len jediný.
Silný a prenikavý.
Pocit samoty.
Rázne dominujúci v jej vnúri, ako vôňa čersvej mäty v dobrom mojite panovačne potláčajúca všetko ostatné...
Okolo prázdno, tma, chlad zarývajúci sa až do kostí.
V takýchto chvíľach si predstavovala sama seba, ako stojí uprostred prúdiaceho pulzujúceho davu námestia, a s tvárou otočenou k sivej oblohe z plného hrdla kričí. Kričí z celej sily. Volá o pomoc. A nikto ju nepočuje. Nikto o ňu nezakopne ani len pohľadom. Akoby bola len tieň.
Samota ju desí.
Má neskutočnú chuť otriasť zo seba to svinstvo, to nahromadené zlo, strach, bolesť vo svojom vnútri. Zmyť zo seba tú špinu. Postaviť sa pod tečúcu sprchu a bezmyšlienkovite nechať po sebe stekať kvapky horúcej vody. Dlhé minúty. Sledovať ako to všetko zteká dole do odtoku, kamsi preč...
A začať odznova... Čistá...
Možno celkom iracionálny, absurdný. A možno zapríčinený všetkými tými vecami, ktoré sa okolo nej diali za posledné obdobie.
Vymazala by to. Úplne celé.
Najradšej by vrátila čas, pretočila pár listov v kalendári, keby mohla ovplyvniť sled udalostí znovu.
Alebo by aspoň vymazala niekoľko postáv z dejovej línie...
Keby bol jej život románom, ktorý si sama píše, sedela by nad papierom dovtedy, kým by nebola spokojná. Ako keď spisovateľ amerických filmoch, číta svoje vlastné riadky napísané na písacom stroji zo 70tych rokov a následne v záchvate amoku a nespokojnosti s vlastným dielom vyrve list papiera, zhužve do guličky a odhodí do koša... Znova a znova... Až k dokonalosti, až kým sa sám nezaľúbi do svojho výtvoru...
Hlúpy perfekcionizmus...
Život nie je román...
V realite to celé uplynulé dianie vyústilo do jedného čierneho chuchvalca, do akejsi beztvarej zmesy myšlienok a pocitov, z ktorých na povrch prerážal len jediný.
Silný a prenikavý.
Pocit samoty.
Rázne dominujúci v jej vnúri, ako vôňa čersvej mäty v dobrom mojite panovačne potláčajúca všetko ostatné...
Okolo prázdno, tma, chlad zarývajúci sa až do kostí.
V takýchto chvíľach si predstavovala sama seba, ako stojí uprostred prúdiaceho pulzujúceho davu námestia, a s tvárou otočenou k sivej oblohe z plného hrdla kričí. Kričí z celej sily. Volá o pomoc. A nikto ju nepočuje. Nikto o ňu nezakopne ani len pohľadom. Akoby bola len tieň.
Samota ju desí.
Má neskutočnú chuť otriasť zo seba to svinstvo, to nahromadené zlo, strach, bolesť vo svojom vnútri. Zmyť zo seba tú špinu. Postaviť sa pod tečúcu sprchu a bezmyšlienkovite nechať po sebe stekať kvapky horúcej vody. Dlhé minúty. Sledovať ako to všetko zteká dole do odtoku, kamsi preč...
A začať odznova... Čistá...
9 comments:
začať znova je ťažšie ako uhasiť cigaretu v popolníku a vziať si ďalšiu...
ale neskúsiť to...
Perfekcionizmus, aj ked je na prvy pohlad sympaticky a nevinny, moze v zivote narobit slamastiky az-az.A samota k tomu, to fakt nie je dobre! Treba si urobit daku aspon malu radost, nieco pekne si kupit, robit daco zabavne, zavolat kamos/ke/ovi... vana, sol alebo pena, aromaterapia.., to su moje recepty, ked ma pochyti taky podobny pocit. Ale dufam, ze to uz preslo :)
aj ja by som najradsej mazala....
ja na to poviem len jedno:
BUTTERFLY EFFECT
a potom este jedno: som fatalista a verim, ze vsetko sa deje z nejakej priciny, kazda jedna udalost a stav dusevneho rozpolozenia ma svoj dovod. skus to zobrat z tejto stranky a
... stop cryin´ your heart out...
http://youtube.com/watch?v=VP_YS1VRwU8&mode=related&search=
Pekne pekne...nechci bejt trapna, ale myslim, ze by majitele blogu u obrazku co si vypujcej z deviantartu aspon meli uvest jmeno autora...dik... CryingFaery www.cryingfaery.deviantart.com
ahoj, som rada ze si sa ozvala. Asi ta neprekvapi ze som neocakavala ze naise niekto koho obrazok som pouzila. a prave preto by ma zaujimalo ako si sa sem dostala. Verim ze jeho pouzitie ta nenahnevalo :)
kami
No :) Me zajmalo, jestli treba si ten obrazek nekdo nedal na jeden z mnoho emo blogisku (ktery nesnasim a doufam ze tohle emo blog neni, ale vypada ze ne) a tak sem proste do vyhledavani obrazku zadala blood sink a hopla, ukazalo se to na tomto webu...coz sem neskutecne rada, ze jen na jednom a doufam ze dostatecne inteligentnim ;)
:) nie toto emo blog urcite nie je, len obcas pisem nieco expresivnejsie a k tomu sa hodia aj expresivne obrazky :) o inteligencii mojho maleho virtualneho priestoru sa mozes presvedcit sama ked budes mat cas a chut
kami
ok, cool... i just added tons of bran-new emo backgrounds at my blog
http://www.emo-backgrounds.info
Post a Comment