Nič teraz nehovor,
chcem len počúvať tvoj dych... ak smiem.
a byť ti na dotyk, nech viem, nech cítim, že nie si sen.
Nič už nehovor,
chcem len cítiť teplo tej isky čo je v nás
a vychutnávať, ako mi v srdci roztápaš krutý mráz.
Nič viac nehovor,
čo chcem to nájdem v tvojich očiach,
dnes večer, ráno, či v budúcich prebdených nociach...
Nehovor,
prosím....
Monday, January 22, 2007
Pssst...
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
3 comments:
toto je pekny sebaklam, ale kazdy mu obcas prepadne
vrrr... ja viem, ale nemusis mi to hovorit ovtorene! :O))
ach jaj grgino. zasa netreba byt furt len nohami na zemi, nie? ;)) napriklad v posteli...
Post a Comment